Nedávno, zahĺbený do svojich myšlienok a čakajúc v dlhánskom rade vedúcej k letiskovej kontrole, ma ako blesk z jasného neba trafilo niečo do ucha. Ako si tak stojím a v duchu preklínam letiskovú ochranku a nezmyselné bezpečnostné procedúry, nečakaná veta sa vplížila cez moje pravé ucho do mozgu, kde ospalé neuróny, zotavujúce sa zo 14 hodinového letu, začali zrazu prskať, iskriť a strieľať signály ako ohňostroj na Nový rok. Automaticky sa natáčam smerom k zdroju spomenutej vety, ktorá sa ako výkrik v jaskyni ozýva znovu a znovu v mojej ospalej hlave. Vedľa seba vidím dvoch do oblekov natiahnutých pánov, Slovákov, ktorí viedli priateľskú debatu. Určite nechceli, aby sa inkriminovaná veta dostala do môjho okolia a spôsobila neurónovú búrku v mojej hlave, ale tak to už na verejných priestranstvách chodí. Človek musí byť pripravený na všetko.

"Čekni si dva integrované portály, ktoré sme launčli pre zvýšenie ROI" sa neprestajne ozýva v mojej hlave a ja sa snažím dekódovať zmysel týchto podivných slov. Pán, ktorý bol odvážny vysloviť túto vetu, si všimol môj zarazený pohľad a premeral si ma. Oblečený v džínsoch a obyčajnom tričku som zrejme nepôsobil ako autorita na "integrované portály" a tak sa veselo pustil ďalej do páchania zločinov voči jazyku slovenskému a zdravej mysli. Ja nie som žiaden štúrovec, zo Slovenska som odišiel po prvom ročníku gymnázia, ale snažím sa udržiavať si znalosti svojej rodnej reči na profesionálnej úrovni.

Môj mozog, v tej chvíli už pracujúci na plné obrátky, sa pokúša stráviť tento potrat verbálneho prejavu. Ich konverzácia, stále hlasnejšia a dráždivejšia, sa už len tažko dá ignorovať a ako roj včiel si robí z mojej hlavy jeden veľký podráždený úľ. Som nútený počúvať vyvíjajúci sa dialóg o integrovaných portáloch a drsných implementačných praktikách; obraz ich pracovného života sa mi začína živo vykreslovať. Vtedy mi to došlo. Títo páni za to ani tak celkom nemôžu, oni totiž iní ani nevedia byť.

Boli to programátori-manažéri a nie hocijakí. Programátori-manažéri internetových aplikácií a to zo samého dna programátorského živočíšneho reťazca – ASP programátori pracujúci pre daľšiu otrokársku zahraničnú firmu v Bratislave. Programátor-manažér, oficiálne tituly má rôzne, je typ človeka, ktorý nemá na to byť programátor, ale pozná zopár zvonivých a často používaných fráz, ktoré omieľa stále dookola a tým si zabezpečuje promócie. Vie používať MS Word a Powerpoint a pred kamarátmi machruje tým, že ovláda SQL a doma na počítači má Ubuntu. Programátori ho nenávidia a vyšší manažéri ním pohŕdajú, je však nutným medzikusom novej firemnej kultúry dovezenej z Ameriky. Dozerá na programátorov, ich kód a píše správy vyššie postaveným manažérom.

Slovník tých dvoch pánov, podobne ako aj duševný stav, je limitovaný na výrazy typu "čekni si to," "updatnem tamto" a "kancelnem toto." V zúfalstve prehľadávam vrecká a hľadám niečo čím by som toto utrpenie ukončil; klinec, nožík, kyanid draselný, hocičo len nech to účinkuje rýchlo. Vďaka mimoriadnym bezbečnostným predpisom na letiskách, nenachádzam nič lepšie ako slanú tyčinku, ktorú mám sto chutí si napchať do uší.

Ignorujúc zbastardenú slovenčinu, snažím sa aspoň pochopiť o čom páni v sakách hovoria. Už som nejaký ten piatok v podobnej brandži, ale o integrovaných portáloch, dynamickej pripravenosti a kros-platformových elektronických trhoch som ešte nepočul. Zaspal som dobu? Vletel môj Boeing do nejakej čiernej diery a preskočili sme čas do roku 2100? Nech robím čo robím, nič z ich konverzácie mi nedáva zmysel. Vzdávam to.

Pud sebazáchovy sa konečne ozval, neuróny to už asi dlhšie nemohli vydržať a začali odumierať. Otočím sa ku dvom pánom, nahlas zahmkám a prehovorím: "Chlapci nemali ste byť teraz v škôlke?" Jednému spadla sánka, druhý začal chytať červenú farbu a koktavým hlasom na mňa skríkol: "S-Staraj sa o seba ty faking m-magor." S úsmevom sa otáčam a v duchu si vravím, radšej budem faking magor ako programátor a menežer integrovaných portálov. Od vtedy nevytiahnem nohy z domu bez kvalitne hlučnej hudby blokujúcej podobný nonsens.